Autorka pôsobí na Ústave štátu a práva SAV a na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity
Metafora lode sa na opis vývoja v spoločnosti či v živote jednotlivca používa celkom často. Spomeňme si na Loď do neznáma od Tublatanky, jej atmosféru – predrevolučné očakávanie a nádej na ešte len nejasne obkresľovanú slobodu.
Toto ladenie vytváralo tlak na režim, ktorý sa síce zaviazal dodržiavať širší medzinárodný katalóg ľudských práv, ale záväzok nebol úprimný a realizovaný. Veľkou porevolučnou vecou sa tak stalo prijatie domácej Listiny základných práv a slobôd a pristúpenie ČSFR k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, obidve ešte v roku 1992.
Ochranu štrasburským súdom cez dohovor sme prebrali aj po osamostatnení a federálnu Listinu základných práv a slobôd sme prepísali do našej ústavy.
Dohovor priniesol spravodlivosť množstvu ľudí, ktorí by ju bez neho nemali. Aj pani Kontrovej, ktorú týral manžel a napokon zavraždil ich deti, kým polícia na jej telefonát o pomoc nereagovala. Aj spisovateľovi Ľubomírovi Feldekovi, ktorý si dovolil kritizovať zloženie vlády veršom o objatí esesáka s eštebákom. Aj pánu Paulíkovi, ktorému naše právo neumožňovalo poprieť otcovstvo, hoci bolo zistené, že otcom dieťaťa nie je. Aj spoločenstvu ľudí, ktorých majetok bol znárodnený a náhrada v reštitúcii bola nižšia než tri percentá trhovej hodnoty ich pozemkov. Aj skupine žien, ktoré boli proti svojej vôli sterilizované. Európsky súd pre ľudské práva tiež často posúril naše súdy, aby spory nerozhodovali roky.
Jednoducho, štrasburský systém ochrany práv žije a funguje na ochranu všetkých ľudí na Slovensku. Neskôr bol doplnený systémom ochrany práv aj od Európskej únie a jej súdu v Luxemburgu.
A teraz je tento kurz ohrozený návrhom novely ústavy. Tým návrhom, ktorý bol predávaný s visačkou „dve pohlavia“, ale obsahuje celé spektrum ďalších nevhodných zásahov. Zameriam sa na ten, ktorý by v prípade schválenia návrhu zmenil kurz plavby. Ide o zakotvenie výhrady národnej identity pri dodržiavaní medzinárodných ľudskoprávnych záväzkov.
Na opis miery odklonu budem polemizovať s troma argumentmi predkladateľa (ústami štátneho tajomníka Milana Hodása) a možného opozičného podporovateľa (ústami podpredsedu Viliama Karasa). Tvrdia, že nejde o blokovanie práv, ale potrebu rešpektu EÚ k rozmanitosti členských štátov.
Pojem národnej identity je podľa nich v poriadku, lebo podobné formulácie majú aj ústavy Poľska či Česka a napríklad nemecký ústavný súd hovorí o nedotknuteľnom materiálnom jadre ústavy, čo je podľa nich niečo ako národná identita (a vari nie sme horší ako Nemci). Reálne sa vlastne nič nestane, Ústavný súd bude národnú identitu interpretovať a my sa vymedzíme voči európskemu právu, čím vyšleme politický signál.
Nejde o blokovanie práv? Ide
Predstavte si, že vás zamestnávateľ zamkne v práci. Cez dvere vám zakričí, že neobmedzuje váš pohyb ani iné práva, on len chce, aby ste dnes viac odpracovali. Presne tak je to s návrhom novely. Práva sú a budú blokované. Možno nie ako cieľ, ale ako prostriedok. Prostriedok na ukázanie, že u nás to chceme inak, lebo pluralita, lebo národná identita.